Zabijak menom Maltodextrín

Maltodextrín

Maltodextrín je látka, ktorá spadá medzi sacharidy. Podľa dĺžky molekuly ho radíme medzi oligosacharidy až polysacharidy (najčastejšie má 3–17 glukózových jednotiek). Jedná sa o látku, ktorá sa v súčasnosti štandardne používa v potravinárstve ako prídavná látka, prípadne ju môžeme nájsť v rôznych doplnkoch. Maltodextrín môže získavať podľa typu rôzne sladkosti.

Maltodextrín sa používa ako zahusťovadlo, plnivo alebo konzervačná látka v mnohých spracovaných potravinách. Jedná sa o biely prášok, ktorý môže byť enzymaticky (či pomocí kyselín) vyrobený z akéhokoľvek škrobu, obvykle z kukurice, ryže, zemiakového škrobu alebo pšenice. Maltodextrín sa používa taktiež v sacharidových doplnkoch, ktoré sú predávané športovcom a kulturistom ako spôsob, ako zvýšiť ich energetickú hladinu.

Niektorá nebezpečí konzumácie maltodextrínu zahŕňajú jeho schopnosť prudko navýšiť hladinu krvného cukru, potlačiť rast probiotík, negatívne ovplyvniť niektoré telesné orgány a systémy a spôsobiť alergické reakcie alebo vedľajší účinky.

Maltodextrín má prímu súvislosť s Crohnovou chorobou(1). Existujú zdravšie a prírodnejšie, živiny-husté náhradky maltodextrínu, ktoré poskytujú radu zdravotných výhod (stévie, pektín, datle, med aj.). Neexistujú žiadne zdravotné benefity plynúce z konzumácie maltodextrínu. Niektorý výrobcovia náhrad stravy používajú maltodextrín ako sacharidovú komponentu – preto čítajte etikety, prejdite si citované štúdie, zdraví máte iba jedno (Crohnova choroba je v súčasnosti nevyliečiteľná).

Spoločnosť WeFood sa maltodextrínu ako surovine pre navýšenie obsahu sacharidov v produktoch jednoznačne vyhýba. Nie len podľa nášho názoru sa dajú nájsť vhodnejšie alternatívy. Napríklad v produktu náhrada stravy GO MRP používa výrobca zmes rôznych typov múk a Palatinose™. Skúste si porovnať etikety obdobných produktov od iných výrobcov, ktoré slúžia ako alternatíva bežného jedlá – maltodextrín tu často tvorí zložku s najvyšším obsahom.

Charakteristika

Jedná sa o biely prášok vyrábaný z kukurice, ryže, zemiakového škrobu alebo pšenice, aj keď sa jedná o rastlinné zdroje, samotný maltodextrín je vysoko spracovanou potravinou. Postup výroby je približne nasledujúci. Škrob zo surovín sa uvarí, potom sa pridajú kyseliny alebo enzýmy (napr. alfa-amyláza) a dôjde ku štepeniu. Po vysušení získame biely prášok. Maltodextríny sú velice blízke kukuričným sirupom s tým rozdielom, že vo finále má kukuričný sirup (sušina) obsah cukru minimálne 20% a maltodextríny menej ako 20%.

Maltodextríny majú väčšinou vysoký GI v hodnotách 106–136 (vyšší ako klasický cukor, referenčná potravina pri stanovení GI = 100 je biely chlieb), čo znamená, že môžu prudko zvýšiť hladinu krvných cukrov – toho by sa mali byť vedomí ľudia trpiaci diabetom. Je to taktiež jedna z veľkých nevýhod – pri väčšom množstve prijatého maltodextrínu je jeho nadbytok vo výsledku uložený vo forme tukov. To v porovnaní s komplexnými sacharidmi z celozrnných zdrojov (obilniny), ktoré sú rozkladané pozvoľna a energia z nich je využívaná podstatne ďalšie, nepôsobí ako najlepšie riešenie pre získavanie energie. Z nutričného hľadiska, opäť v porovnaní s celozrnnými zdrojmi, neprináša maltodextrín vôbec nič. V súčasnosti je veľmi ťažké sa maltodextrínu vyhnúť – nájdeme ho v podstate všade. Jedná sa o lacnú surovinu, ktorá vie dodať do produktu energiu, textúru, nahradiť tukovú zložku, prípadne ovplyvniť chuť. Maltodextrín sa taktiež používa ako nosič pre špeciálne tuky, aróma alebo ďalšie aditíva – toto množstvo je však zanedbateľné, pretože netvorí hlavnú komponentu výsledného produktu.

Maltodextrín a Crohnova choroba

Maltodextrín je taktiež spojovaný s Crohnovou chorobou. (1) Sú to totiž práve polysacharidy pridávané do potravín ako emulgátory, stabilizátory alebo plnidlá, ktoré majú súvislosť s črevnými chorobami spojenými s baktériami. Zvýšená spotreba polysacharidov v západných diétach koreluje s nárastom výskytu Crohnovy choroby za posledných 20 let. Crohnova choroba je spojená s intestinálnou dysbiózou, ktorá je dôkazom zmeneného mikrobiomu tvoriaceho silné biofilmy na epitelu. Zloženie a vlastnosti hostiteľského mikrobiomu sú ovplyvnené faktory prostredia, najmä diétou.

V uvedenej štúdii (1) (Crohn’s disease-associated adherent-invasive Escherichia coli adhesion is enhanced by exposure to the ubiquitous dietary polysaccharide maltodextrin) bol analyzovaný účinok polysacharidového panelu, aby sa zistilo, či táto potravinárska aditíva podporujú bakteriálne fenotypy spojené s ochorením. Maltodextrín výrazne zvýšil tvorbu LF82 špecifických biofilmov (LF82 je kmeň E. coli) . Tvorba biofilmu mnohých  ďalších kmeňov E. coli bola taktiež podporovaná maltodextrínom. Tvorba týchto biofilmov nebola závislá na dĺžke polysacharidového reťazce maltodextrínu. Maltodextrín taktiež zvýšil adhéziu baktérií na monovrstvy epiteliálnych buniek ľudských črev, čo je spojované s autoimunitnými chorobami.

Tato zjištění ukazují, že všudypřítomná dietní složka maltodextrinu zvyšuje adhezi E. coli a naznačuje mechanismus, kterým mohou západní diety bohaté na specifické polysacharidy podporovat dysbiózu střevních mikrobů a přispět k náchylnosti k onemocnění.

Ďalšie negatívne účinky

Štúdie uverejnená v časopise Journal of Nutritional Science and Vitaminology (2) dokázala, že konzumácia maltodextrínu, najmä vo vyšších dávkach, môže spôsobiť gastrointestinálne príznaky, ako sú bublavé zvuky v tráviacom traktu, plynatosť a dokonca aj hnačku. Boli taktiež hlásené ďalšie alergické reakcie na maltodextriín, ako sú podráždená koža, kŕče a nadýmanie. Pozor by si také mali dávať ľudia trpiaci celiakiou. Jednou z možných surovín pre výrobu maltodextrínu je aj pšenica. V priebehu spracovania sú síce proteíny (gluten) odstránené, ale môžu tu zostať stopové množstvá. Pokiaľ nie je označený zdroj maltodextrínu, je treba zvýšenej opatrnosti. Mal­todextrín môže taktiež podporovať rozvoj škodlivých baktérií v tráviacom traktu. (3) Naviac neexistujú žiadne zdravotné benefity plynúce z konzumácie maltodextrínu. V USA je častým zdrojom maltodextrínu geneticky modifikovaná kukurica.

Zdroje:

(1) 2012; 7(12): e52132. Published online 2012 Dec 12. doi: [10.1371/journal­.pone.0052132]; Kourtney P. Nickerson and Christine McDonald
(2) 2013 Nutr Sci Vitaminol, Volume 59 Issue 4 Pages 352–357
(3) 2006 Aug; 74(8): 4605–4614. doi: [10.1128/IAI.00477–06]